Rádioterapia

Rádioterapia sa využíva predovšetkým na liečbu zhubných nádorov citlivých na žiarenie, medzi ktoré patrí aj kolorektálny karcinóm. Cieľom je zničenie nádoru a čo najmenšie poškodenie okolitého zdravého tkaniva. Ožarovanie sa robí pred operáciou i po nej, môže byť aj samostatným liečebným postupom pri pokročilých neoperovateľných nádoroch. Často sa tiež uplatňuje v kombinácii s chemoterapiou (nádory konečníka). Ožarovanie sa dá s veľkou presnosťou zacieliť na nádorové tkanivo pomocou moderných zobrazovacích metód (CT, magnetická rezonancia, ultrazvuk, PET).

Vedľajšie účinky rádioterapie

Pri rádioterapii sa môžu objaviť rôzne sprievodné reakcie. Tieto sa rozdeľujú na základe toho, či sú celkové alebo lokálne (na určitom mieste).

Celkové reakcie poznáme pod pojmom postradiačný syndróm, čím rozumieme chorobu z ožiarenia a ďalej poruchy krvotvorby prejavujúce sa zníženým počtom bielych krviniek.

Postradiačný syndróm sa môže prejaviť mierne (malátnosť, celková slabosť, ľahká únava, nespavosť, nechutenstvo) alebo intenzívnejšie (nevoľnosť, hnačky, dráždenie na zvracanie až zvracanie).

Všetky celkové reakcie počas ožarovania sú dočasné. Po skončení plánovanej procedúry ožarovania rýchlo ustupujú a zanikajú.