Angiogenéza

Angiogenesis

Angiogenéza je vývin nových ciev. Je bežnou súčasťou normálnych telesných procesov ako vývin embrya, hojenie rán, menštruácia a vývin placenty. Každé tkanivo v tele človeka potrebuje výživu k svojmu rastu a fungovaniu, ktorú mu zabezpečujú cievy. Každé novovzniknuté tkanivo vysiela prostredníctvom VEGF (vaskulárny endoteliálny rastový faktor) signál na vznik nových ciev. VEGF svoju úlohu však zohráva aj pri mnohých ochoreniach, medzi ktoré patrí aj rakovina. Už v 70. rokoch minulého storočia sa predpokladala závislosť rastu nádoru od vytvorenia krvných ciev. Kľúčovým faktorom bolo objavenie VEGF, ktorý zohráva významnú úlohu v procese angiogenézy.

Tento rastový faktor iniciuje rast a prežitie krvných ciev, ktoré k nádorovým tkanivám dodávajú výživu a kyslík. Nádor tak môže ďalej rásť a začínajú sa objavovať metastázy, ktoré vznikajú v dôsledku putovania nádorových buniek cez nové krvné cievy.

Pokroky molekulárnej biológie umožnili za posledné roky výrazný posun v odhalení procesu vzniku a vývoja nádorového ochorenia, spresnili informácie o pochodoch, ktoré vyvolávajú premenu normálnych buniek na nádorové a viedli k objavom nových látok s odlišnými mechanizmami protinádorového účinku. Okrem toho sa zistilo, že vznik a rast nádorov nespočíva len vo vystupňovanom bujnení (chorobnom množení a raste) buniek, ale že sa na ňom zúčastňujú ďalšie, dôležitejšie pochody, ako napríklad porucha bunkového delenia, utlmenie a zabránenie programovanej bunkovej smrti (apoptózy), schopnosť metastázovania a podpora novotvorby ciev – angiogenézy.